Nienarmalnaja narmalnaść
Niejak tak skłałasia, što našyja zmahary za movu redka kali jaje dobra viedajuć. Jany viedajuć jaje ŭ svaim ujaŭleńni, a jano najčaściej pamyłkovaje, i vynikaje z kiepskaha ŭzroŭniu navučańnia (i vykładańnia ŭ VNU), dy adsutnaści dobrych uzoraŭ u atačeńni. Pryjdzie taki zmahar na forum Belsatu, i pačnie:
Цікава, чаму на Белсаце перакладчыкі замест нарэшце гавораць нрэсьце, замест прабачце, прабацьце і гэдак далей. Каб гэтак гаварыў адзін чалавек, то можна было б падумаць, што ён картавы, але так гавораць некалькі.
Павінен сказаць (…) што па-беларуску так не правільна, ні на наркамаўцы, ні на тарашкевіцы так казаць нельга, каб у гэтым упэўніцца, дастаткова пагортаць якія заўгодна слоўнікі, ад расійска-крыўскага слоўніка В.Ластоўскага, да сумнавядомага слоўніка пад рэдакцыяй К.Крапівы. Магчыма ў нейкіх вёсках беласточчыны альбо Палесся так і гавораць (у чым я не ўпэўнены, бо даводзілася нейкі час жыць на Палессі, і там я не чуў каб казалі нарэсьце), але да літаратурнай беларускай мовы гэта не мае ніякага дачынення.
Na žal, takija „zmahary” damahajucca nie pravilnaj litaraturnaj movy, a dastasavańnia movy Belsatu da ichniaha nizkaha (tak!) uzroŭniu moŭnych viedaŭ.
Pytańnie tut šyrejšaje, i datyčyć jano biełaruskaj „narmalnaści”. Nienarmalnaj naskroź.
U ramkach baraćby z baraćboj, rekamenduju zacikaŭlenym knižycu, jakuju ŭsie my pavinny byli zasvoić jašče ŭ škole.
I dalej:
“Я не буду чарговы раз спрабаваць штосці даказаць, прапаноўваць паслухаць як прамаўляе гэтыя словы,напрыклад Зянон Пазняк, якога наўрад ці абвінаваціш у няведанні роднай мовы…”
Curtain falls.
booxter
November 5, 2009 at 10:11 am
Pry svajoj niesumniennaj charyźmie (trochi ŭžo virtualnaj) Paźniak nie adroźnivajecca ŭzroŭniem biełaruščyny ad siaredniaha biełaruskamoŭnaha. Chacia, pamiataju jakoj navinoj była taraškievica ŭ jahonym vykanańni — na pieršych mityngach BNF. Pry Viačorku jon, darečy, trochi nałatykaŭsia, ale Paźniak — nie Vincuk. A Vincuk — nie Paźniak.
Darečy, dziakuj, što ty ŭstaviŭ mazgi tamu zmaharu na forumie. Respect.
Aleksander
November 5, 2009 at 12:46 pm
Пязьзец напрыклад. Змагар на змагарэ сядзіць ды змагаром паганяе.
Паклаценькі
November 15, 2009 at 7:34 am
Niešta jašče?
Aleksander
November 17, 2009 at 12:34 am
Niešta kštałtu trackbacku: http://community.livejournal.com/by_mova/655563.html
booxter
November 15, 2009 at 8:19 pm
Dziakuju. Cikavyja kamentary.
Aleksander
November 16, 2009 at 1:13 am
Vyhladaje, što akademičnyja słoŭniki abasralisia ŭ sutyknieńni z rečaisnaściu. U mianie takoje ŭražańnie.
A Bušlakovu respect, darečy. Praŭda, fišku hetuju j nia jon prydumaŭ, ale, dumaju, nie bieź jahonaha ŭpłyvu ŭ mianie heta niedzie ŭ hałavie „prarasło j zakrasavała”. Chacia, ja tak i nia zmoh uspomnić dakładna.
Aleksander
November 16, 2009 at 9:08 pm
Tut jość adna važnaja reč, jakaja mianie nasamreč troški zaniepakoiła: uzus, suprać jakoha nie papreš. Miram i Shupa abapirajucca ŭ pryncypie na jaho, spasyłajučysia na viadomyja proźviščy. Plus na svaju aryjentacyju (dobruju) ŭ temie. Abodva jany słušna kažuć pra siečku, jakaja, byvaje, paŭstaje pry paśladoŭnym vykarystoŭvańni hetaj „bušlakoŭščyny”. Heta taksama fakt. Heta sapraŭdy nie(da) ŭnarmavany momant. Tamu zastajecca albo rabić takuju „paŭzučuju revalucyju”, jak Belsat, albo trymacca spakajniejšaha apartunistyčnaha uzusu, na što jany, zdajecca i namiakajuć. Chacia kali b nie belsataŭskija prabaćci z nareściami, biełarusy b nikoli j nie daviedalisia, što prablema isnuje.
Viadoma, jana vielmi kaśmičnaja ŭ paraŭnańni da inšych, bolš ziamnych prablemaŭ z toj ža fanetykaj.
Aleksander
November 16, 2009 at 9:49 pm
Mnie zdajecca, prablema palahaje ŭ tym, što apanenty “prabaćciaŭ” uvažajuć fanetyku nia bazaju movy, jakoj jana na maju dumku jość, ale tolki słužkaju marfalohii i etymalohii. Na maju dumku, (biełaruskaja) fanetyka ŭpłyvaje na ŭsie nižšyja moŭnyja roŭni (marfalohiju, artaepiju…), ale sama nie zaležyć ad ich. Uzoram takoj pryvilejavanaści fanetyki možna ŭvažać choć by viadomuju nam trasianku – vidać, što fanetyka maje mahčymaść navat pieranieścisia na inšy moŭny hrunt i tam tryvała ŭraści ŭ hlebu.
Kali ž uvažać fanetyku słužkaju etymalohii (jak davodzić user “dassax” u pamianionaj dyskusii na by_mova), to tady ŭsio vyhladaje inačaj: nośbit movy, vysałupiŭšy jazyk, napinajecca, łamajučy fanetyčnyja zakony prypadobnieńnia šypiačych da śviściačych, jakija pracujuć u 83% vypadkaŭ, i vyjaŭlaje ŭ svajoj movie etymalahičnuju roźnicu miž “prabačcie” i “myješsia”.
Tolki voś niezadača: mnoju pavažany Jan Stankievič nieadnojčy padładžvaŭ pravapis i łamaŭ marfalohiju słovaŭ dziela taho, kab napoŭnicu vyjavić admietnaść biełaruskaha vymaŭleńnia, a nie naadvarot. I jaho novaja forma “ješča” (dla zahadnaha ładu 2-j asoby mn.liku słova “jeści”) jość dla hetaha dobrym uzoram.
booxter
November 17, 2009 at 12:13 am
Darečy, Belsat puščaje ŭ eter i mnoha prabačciaŭ z narešciami, tamu chaj panovie buduć spakojnyja za uzus: nareści z prabaćciami ŭ etery – u dyjapazonie dla “nacmienaŭ” – taki sabie belsataŭski dyjalekt, jaki nie daje inšym zabycca na hetuju prablemu.
booxter
November 17, 2009 at 12:19 am
O, tak, jość takoje. Navat z maich sparadyčnych nazirańniaŭ viedaju. Adnak hetuju temu prapanuju praciahnić niedzie praz tydzień. I nie abaviazkova tut…
Aleksander
November 17, 2009 at 12:31 am
Praciah: http://community.livejournal.com/by_mova/656983.html
booxter
November 19, 2009 at 1:07 pm
O, znoŭ?
Aleksander
November 19, 2009 at 5:07 pm
[...] listopad 22, 2009 Dodaj komentarz Przejdź do komentarzy Moj kolišni dopis pra vymaŭleńnie vyklikaŭ cikavuju dyskusiju, (navat nie adnu) u jakuju ŭklučylisia znaŭcy z hłybokimi viedami. [...]
Vymaŭleńnie « Adnosna
November 22, 2009 at 10:07 am